HEAVEN BEHIND THE DOOR II

07.06.2019

english below ↓


Tanečná performance z Hong Kongu s podnázvom A poetic conversation between human and bird choreografky Chloe Wong syntetizuje pohyb, hovorené slovo a projekciu. Performance tematizuje nerovnomerné rozdelenie moci v Číne a otázku uchovania si vnútornej čistoty v súvislosti s ňou.

Štvorica performerov v zložení dvoch mužov a dvoch žien rozohrala v priestoroch divadla DISK vizuálne sugestívny zážitok na pomedzí choreografie a fyzického divadla. Jediným scénografickým, avšak výrazným, prvkom sa stal čierny pohyblivý hranol s pevne ukotveným meotarom na vrchnej ploche. Kolieskový objekt zaujal v iscenácii dominantné postavenie aj z hľadiska tvorby mizanscén a pohybovej patritúry, kedže bol priamo zakomponovaný do javiskovej akcie. Meotar obsahoval priehľadnú a pevne pripevnenú misku s vodou, konštantne snímanou kamerou premietajúc jej obraz divákom. Tanečníci, divoko manipulujúc objektom naoprieč priestorom, vytvárali na zadnom prospekte v podobe projekčného plátna pôsobivú vizuálnu show prostredníctvom svetla, tieňov a rozčerených línií vodnej hladiny. Projekcia vody, meniacej textúru vplyvom tanečných kreácií, sa stala partnerom pre ostatných tanečných protagonistov predvádzajúcich pred plátnom rôzne prvky či pohybové variácie. Na zadnom horizonte tak divák videl vznikať permanentne novú a novú kombináciu výrazu ľudského tela a vizuálnych obrazcov ako silné scénické gesto.

Okrem telesnosti útočiacej na vnútorne hmatové vnímanie komunikoval javiskový tvar poetickými prehovormi človeka vedúceho rozhovor s táčikom. Dialógy tematizovali samotu, vykorenenosť, neporozumenie či odcudzenie ľudí a zvyšku živého sveta (ľudí a zvierat či inej prírodnej hmoty). Protagonisti predviedli dynamicky plastické a precízne prepracované výkony od tlmeného a legátového pohybového výrazu na počiatku inscenácie až po intenzívne a zbesilé vypätie tiel.



A dance performance from Hong Kong with a subtitle A poetic conversation between human and bird of choreographer Chloe Wong synthesizes movement, spoken word and projection. Performance thematizes uneven distribution of power in China and the question of maintaining inner purity in relationship to it.

A quartet of performers made up of two men and two women enacted a visually suggestive experience straddling the line between choreography and physical theatre in the DISK theater. The only, yet distinct, scenographic element was a moving black prism with a firmly anchored overhead projector on its upper surface. The wheeled object was also dominant for the purposes of mise-en-scene and movement score, where it was directly involved in the scene. The overhead projector contained a transparent and firmly attached bowl of water, recorded all the time by a camera projecting the image to the audience. The dancers wildly manipulating objects throughout the space produced an impressive visual show of light, shadows and rippling water surface on the projection screen constituting the backdrop. Projection of water, changing texture as a result of the dance creations, became the partner for other dance protagonists performing various movement elements and variations in front of the screen. That way the back horizon displayed new combinations of the human body and visual shapes as a strong scenic gesture.

Besides corporeality assaulting the inner tactile perception, the stage performance communicated through a conversation of a human talking to a bird. The dialogues thematized loneliness, rootlessness, incomprehension and estrangement of people from the rest of the living world (people and animals or other living matter). The protagonists showed a dynamically plastic and precisely refined acts from a muted legato movement style in the beginning of the performance to an intense and wild exertion of bodies.

Róbert Štefančík


Přečtěte si také rozhovor s Chloe Wong


PŘEKLAD: František Nový