MÁ NÁŠ HLAS EŠTE NEJAKÚ VÁHU?

11.06.2019

Rozhovor s Chloe Wong, choreografkou a režisérkou inscenácie Heaven Behind the Door II uvedenej 7. 6. 2019 na PQ Studio: Festival.


V programe uvádzate, že hlavnou inšpiráciou pre vznik inscenácie boli nedávne spoločenské nepokoje v Hong Kongu. Inscenácia je však veľmi poetická, až filozofická. Akú úlohu v nej zohráva politika?

V Hong Kongu sa nedávno opäť odohral veľký protest proti istému nezmyselnému zákonu, ktorý vošiel do platnosti. Hm, momentáne je to ťažké... Trpíme (neistý smiech). Dosť trpíme, úprimne povedané...(smiech) Táto situácia ma napríklad podnietila k premýšľaniu o pozícii indivídua v takomto celku, o hodnote indivídua v takýchto podmienkach. A ako si zachovať vlastný "hlas", či má ten hlas vôbec nejakú váhu. Pokúšame sa evokovať snahu o udržanie kroku a a zachovanie tempa, keď nejde dostať sa z toho von... Je to trochu beznádejné...

Ako je to v súčastnosti v Číne so slobodou umeleckého prejavu?

Vládne silná cenzúra. Dalo by sa to rozdeliť na dva svety, Hong Kong a zvyšok krajiny. V krajine prechádzajú všetky návrhy projektov rukami cenzorov, než sa vôbec povolí ich vznik - obsadenie, scenár a jeho obsah, všetko... V Hong Kongu ako kosmopolitnej metropole sú trochu priaznivejšie podmienky, je tam viac slobody, menej kontroly.

Pocítili ste niekedy pri výkone svojej profesie cenzúru Vy osobne?

Áno, raz. Pri uvedení jednej z mojich performance, obsahujúcej exteriérovú časť choreografie pätdesiatich tanečníkov s dáždnikmi. Úradní predstavitelia sú veľmi citliví na akcie na verejných priestranstvách a celá záležitosť by sa mohla blížiť akémusi verejnému zhromaždeniu. Organizátor tak v dobrej vôli radšej zrušil exteriérovú časť.

Vaša inscenácia syntetizuje pohyb, hovorené slovo a vizuálne prostriedky ako napríklad projekciu. Podobné postupy sú v súčasnom divadle veľmi populárne najmä z hľadiska skúmania hráníc jednotlivých žánrov. Čo znamená využitie takejto syntézy konkrétne pre Vás? Sú princíp a jeho aplikácia v scénickom tvare významonosné sami o sebe, bez ohľadu na ich obsah?

Hm.. To je ťažká otázka (smiech). Od začiatku mojej umeleckej dráhy mi bolo jasné, že nechcem tvoriť nejaké "dancy dancy stuff". Keď sa pokúšate tancom aj niečo zdeliť, a častokrát niečo nejednoduché - prosto, keď sa pokúšate zdeliť niečo čiste jedným druhom vyjadrovacích prostriedkov - prirodzene narazíte na čosi, čo nieste schopný týmto spôsobom vyjadriť, komunikovať. A vtedy vám automaticky príde na rozum použiť iný prostriedok, celkom prirodzene. Rôzne vyjadrovacie prostriedky pohromade navyše pôsobia organickejšie.

Je výsledná choreografia čiste vašim dielom alebo sa na nej podieľali aj performeri? Využívajú sa postupy "devised theatre" alebo kolektívnej tvorby aj v tanečnom umení?

Určite áno. Pracovali sme kolektívne. Proces bol navyše veľmi dlhý, dielo vznikalo prbližne dva roky, nakoľko momentálny výsledok je prepracovanou verziou predchádzajúceho projektu. Dosť sme k sebe priľnuli a dôverujeme si. Často sme pracovali spôsobom zadania, kedy performeri vedeli k čomu je potrebné sa dopracovať a hľadali spôsob ako to dosiahnuť.

Róbert Štefančík


Přečtěte si také recenzi představení Heaven Behind the Door II.